Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr (1815-1856)

Lásky Ľudovíta Štúra

J.M. Hurban

M.M. Hodža

Mária Pospíšilová

Adela Ostrolúcka

Štúdiá

Základné vzdelanie získal u otca v Uhrovci. Absolvoval nižšie gymnázium v Rábe (dnešný Gyor) v Maďarsku. Po absolvovaní dvoch ročníkov v Rábe sa Ľudovít Štúr zapísal na evanjelické lýceum v Bratislave (1829 – 1834), kde sa používala biblická čeština. Ovládal nemecký, maďarský, francúzsky, latinský a grécky jazyk. 1838 – univerzita v Halle.

budova Evanjelického lýcea v Bratislave

budova univerzity v Halle

Pôsobil ako pisár na Zayovskom panstve v Uhrovci. Podpredseda Spoločnosti česko-slovanskej v Bratislave. Námestník prof. Palkoviča na Katedre čs. reči a literatúry v BA (českú a poľskú gramatiku a dejepis, prednášky o dejinách, literatúre, jazykoch a kultúre Slovanov). Redaktor a vydavateľ Slovenských národných novín s literárnou prílohou Orol tatranský (od 1846). Aktívny účastník Slovanského zjazdu v Prahe (1848). 1847 poslanec za mesto Zvolen na Uhorskom sneme. 1848/49 – čelný predstaviteľ ozbrojeného slovenského povstania.

Zásady používania štúrovej slovenčiny

Fonetický pravopis – „píš, ako počuješ“ Stále sa nepoužívalo y/ý Pri zapisovaní v, j, g sa prestali používať písmená w, g, gˇ Dôsledné označovanie mäkkosti – ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi Neprítomnosť hlások ľ, ä, é, ó, iu Dvojhlásky sa zapisovali kombináciou ja, je, uo V G. pl. m. r. sa hláska v píše ako u – králou, sluhou Nemá iu, namiesto toho používa ú – božú, znameňú

Detstvo

Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815 v obci Uhrovec (vtedy Zay-Uhrovec) ako druhé z piatich detí učiteľa miestnej evanjelickej školy Samuela Štúra a Anny Štúrovej.

Diela

Kodifikačné diela: Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí + Náuka reči slovenskejFilozofické dielo: Slovanstvo a svet busdúcnosti Básne: Dumky večerní, Spevy a piesne Ostatné: O národníých piesňach a povestiach plemien slovanských

Slovenské národné noviny

Začali vychádzať v roku 1845 ako noviny vydávané v štúrovej slovenčine.Zameriavali sa na kultúru, osvetu, politiku, sociálnu problematiku i právnu oblasť. Každú nedeľu vychádzali s literárnou prílohou Orol tatranský. Boli veľmi obľúbené, ale mali aj svojich odporcov (napr. básnik Ján Kollár).